Útlm sa bojí štekotu!

September. Väčšina rastlín nekvitne, a kvety ostatných už nemajú takú farbu ako na jar či počas júla a augusta. Tma prichádza čoraz skôr, vyháňa ľudí z parkov, ulíc a lesov do domov, krčiem a spální. Autá sa zliezajú do miest, pred domy, stávajú sa novodobými psami. Bláznivý barman Slnko čapuje čoraz menej žlto-modrej oblohy, o to viac napení oblaky, neskôr sa očakáva koniec suda, tmavé upršané nezmysly. Zaplatíme aj tak, nemáme inú možnosť. A predsa existuje spôsob, ako sa brániť. Treba sa hýbať, hmýriť, šuchotať, prehadzovať, kráčať, premýšľať, spomínať, a keď treba, štekať. Odháňať tmu vlastným svetlom, mať cieľ, ktorý ju presvetlí. Nedať sa znechutiť. Aktivita robí teplo, a chvenie nášho ratlíka je aktivita.

V tomto čísle na vás čaká noša textov, trocha hudby a rozhovor s Danielom Hevierom. Opäť poskytneme priestor českým autorom. Popri tom si pustíme hudbu. Preklad poviedky Williama Boyda to všetko zaklincuje, a kto nebude vládať čítať, môže sa ísť vyvenčiť v rubrike Fotovenčenie - Galéria Danubiana a Vodné dielo v Gabčíkove sú ideálnymi miestami na výlety. Podiskutovať si o tom môžeme na Debatlíku, našom diskusnom fóre.

Píšte, čítajte, posielajte svoje texty, obrázky, hudbu. My budeme písať a čítať tiež. Ratlík sa bude krútiť, čo mu html dovolí, a štekať, a štekať, a štekať. Jesenný útlm nepríde, a hotovo.

9. septembra 2004 na vás štekal miš kocúrik