Poézia # Jáchym Ausrotter # Vysoké ambície

Ak mam napisat nieco o sebe tak asi len tolko ze mi mozete hovorit Jachym Ausrotter, mam s19 rokov a som z Presova. Prave sa vsak chystam na studia do Bratislavy na filozoficku fakultu.
Odo mna teda vsetko. Vopred dakujem za zaujem. S pozdravom.

Od nas zatiaľ tiež všetko. Za záujem nech sa páči, s pozdravom tiež. A ak by sa vám zdalo, že ste sa už s podobným typom naturálneho poetického sarkazmu niekedy stretli, tak sa vám to nezdalo.

Hank Chinaski by možno s Jáchymom jednu fľašku vína na dostihoch zvládol...

XXX

mám vysoké ambície
nezanechať 20 fľašiek chľastu
vstávať nepomočený
zvracať až po šiestom pive
písať trochu dekadentné básne
no tvoriť
trošku bolesti
štipku zloby
zamak nenávisti
Odvahu!
povedala a hľadela -
do zeme:
Ty to raz zvládneš!
A zrazu to šieste pivo nie je nereálne

ZA ŇOU

má rada intelektuálne debaty
po filme v klube
baví sa o odkazoch režiséra
zamaskovaných v pozvracanom chlapíkovi
ležiacom v šťankách
pije červené a vysvetľuje symbol, ktorý som
ja hlupák
nepochopil
no v tých výškach
nikdy necíti smrad hovien
do ktorých šľape,
keď zjavuje skryté posolstvá

DNES JE KAŽDÝ DEŇ

vždy som sa čudoval
prečo mi občas
šklbe v rukách

teraz to už viem

to len boh napína lanká
na svojich zaprášených bábkach

PADLÍ

otupil sa
v prázdnom pohári
bez slov
hľadal pravdu
hľadal boha
ktorému by mohol
vynadať
oduševnene
bez duše
hľadá
snáď dodnes
je v každom z nás
národ hľadačov
rasa nájdených
stádo zatratených
nosíme celý vesmír v sebe
všetky hriechy sveta
odeté v barančom rúchu
prenasledujú nás
ako besní psi
po sebe
brešeme
pátrame
spoznávame sa
v očiach druhých
spálili sme
poslednú pochodeň
hľadajúc pravdu
hľadajúc boha
ktorému by sme sa mohli
vyplakať
a po stýkrát prosiť
o odpustenie
o ktoré aj tak
nestojíme