Mišo Dzúrik # Vyliečení a zaľúbení

(Recenzia zbierky poviedok Vlada Haratíka "MUDr. Láska", Slovenský spisovateľ, Bratislava 2004)

Vlado Haratík svoje prózy postupne skracuje. Od románu prešiel k novelám, potom pokračoval poviedkami, nuž a v jeho poslednej knihe nájdeme minipoviedky, skice, jednoduché príbehy s pointou. Príbehy sú len zľahka načrtnuté, nenájdeme v nich takmer žiadne psychologické rozbory, filozofovanie, rozjímanie, kritiku ani vyzdvihovanie. Niektoré poviedky síce na seba nadväzujú, ale hlavné postavy sú postavené do iných situácií, než v ktorých boli predtým, čo autor využíva na to, aby ukázal ich ďalšiu povahovú črtu. Každý deň prežívajú desiatky mikropríbehov, tak prečo ich neukázať rozmenené na drobné. Prečo priamo ukazovať život v jeho zložitosti. Kto má lepidlo, úlomky si poskladá.
Táto kniha minipoviedok je o doktoroch a láske. O doktoroch, ktorých pacienti vnímajú ako nad- či podľudí, podľa toho, či im pomôžu alebo nie. O doktoroch, ktorí často úlohy nad- či podľudí prijímajú. Niektorí sa chcú priblížiť Bohu, Stvoriteľovi, Demiurgovi, iní to berú ako povinnosť, voči sebe, voči ľuďom.
Je o tých, ktorí sa od ľudí odlišujú.
Je aj o láske, o neláske, o sklamaní, o šťastí, o nešťastí. Je o ľuďoch.
Zubári, chirurgovia, pediatri, všeobecní lekári, vojenskí lekári, sestričky, tí všetci rozohrávajú denne nielen malé vojny s osudmi iných, ale najmä s osudmi vlastnými. Kým pacient môže byť chorý u lekára aj doma, doktor musí v ordinácii pôsobiť ako niekto, kto je určený riešiť problémy iných. Očakáva sa, že svoje vlastné hodí za hlavu, zamkne ich spolu s civilným oblečením v skrinke. Nie je to tak. A pri odchode domov nenecháva pracovné starosti v zásuvke stola. Berie si ich so sebou domov, a tam k nim pribaľuje starosti osobné. A ráno s týmto balíkom vstáva, no nejde na poštu, ale do práce.
Kniha doktorov nehodnotí ako dobrých či zlých. Ukazuje doktorov v oveľa širšom zábere, než na aký je pacient zvyknutý. Ukazuje ich, ako veľmi sú ovplyvňovaní súkromným životom, a ako veľmi ovplyvňujú životy iných. Ako veľmi sú ľudia. Nedovoľme doktorom, aby boli niekým iným. Čítajme túto knihu. Myslím si, že po jej prečítaní ich lepšie pochopíme a viac spoznáme. To, čo poznáme, prijmeme ľahšie.