Hotdog # Walter Mischjewsky # Stepanov problém

Tretia poviedka od nášho aktuálneho hotdoga.
Tentokrát o fyzikálnych zákonoch, o čase a priestore, o Stepanovi a o Corriolisovi.

Stepanovi už nejaký čas nedal spávať problém s vaňou. Vlastne skôr s odtokom, či presnejšie s vodou, ktorá ním putuje do tajomného sveta rúr, rúrok, trubiek, ventilov a ventilčekov. Nech Stepan vytiahlol zátku akokoľvek rafinovane, vodný vír, ktorý sa utvoril nad odtokom, sa krútil v smere hodinových ručičiek* a nikdy nie naopak. V škole mu tvrdili, že to má na svedomí Corriolisova sila, no Stepan - vedec, vynálezca, objaviteľ a predovšetkým samouk v jednej osobe - sa s podobným vysvetlením nemohol uspokojiť. Bolo príliš jednoduché. Stepan sa rozhodol pre zásadný pokus: prinútiť vodu, aby sa krútila proti smeru hodinových ručičiek**.
Zahrievacie pokusy boli pomerne jednoduché, primitívne a naivné, no Stepan ako pravý vedec vedel, že zanedbanie ľubovoľného aspektu by bolo trestuhodným prečinom proti zásadám vedeckej práce. A tak po vytrhnutí zátky nútil krúživým pohybom ruky vodu zmeniť smer otáčania. Akonáhle prestal, voda sa vrátila späť ku Corriolisovi.
Pri ďalšom pokuse musel rozbúrať steny kúpeľne, aby sa vaňa, upevnená na zariadení, pripomínajúcom prerastený gramofón, mohla otáčať okolo svojej osi. Stepan okrem zamočenia celej kúpeľne a blízkeho okolia nedosiahol výraznejší pokrok.
Pokus s prevrátenou vaňou a čerpadlom bol doslova fiaskom.
Mechanické pretláčanie obrovských vodných kvapiek cez odtok v prostredí vákua bolo príliš pracné a neefektívne.
Ponáranie vane do bazénika s vodou Stepan neskôr označil za najväčší omyl svojho života.
Ani farbenie vody neprinieslo do projektu pozitívnejšie podnety.
Dariť sa Stepanovi začalo až v treťom týždni intenzívneho experimentovania. S pomocou alkalickej batérie, kúska jahodovej žuvačky a syntetického diamantu objavil "okno" do vzdialeného vesmíru a nadviazal vôbec prvý kontakt s mimozemskou civilizáciou. Tamojšie bytosti sa od ľudí líšili iba nepatrne: funkcie ich ústneho a análneho otvoru boli navzájom prehodené, takže pri rozhovore so Stepanom stáli v hlbokom predklone chrbtom k nemu. Výsledkom spoločnej komunikácie bol darček od mimozemšťanov. Išlo o neveľké zariadenie, ktoré neobsahovalo jedinú skrutku, pružinku, ozubené koliesko či hriadeľ. Na spoľahlivé fungovanie mu stačila tepelná energia priloženej dlane. No hlavne bol schopný negovať smer pôsobenia Corriolisovej sily.
"Tri, dva, jedna, teraz!" ozvalo sa v deň D zo Stepanovej kúpeľne.
Zátka vyletela k stropu. Voda sa začala vlievať do odtokovej rúry, pričom sa poslušne krútila v protismere k smeru otáčania hodinových ručičiek***.
Stepan si spokojne pomädlil ruky.
Stepan si spokojne pomädlil ruky.
Voda sa vyšplhala späť do vane a zátka uzavrela odtokový otvor.
Stepan vrátil mimozemšťanom anticorriolisovské zariadenie a následne vykonal sériu pokusov: zostupne od najrafinovanejších až po tie najprimitívnejšie. Mimochodom, pokus s obrátenou vaňou a čerpadlom bol doslova fiaskom.
Po čase prestal Stepana problém s vaňou strašiť v snoch. Mal iné starosti. Vrátil sa do školy, neskôr do materskej školy a jaslí, a napokon sa narodil. Deväť mesiacov nato bol počatý.
Zem sa naďalej otáčala okolo svojej osi rovnomerným tempom, aj keď Japonsko sa medzičasom stalo krajinou zapadajúceho Slnka.
Svet sa pozvoľna pripravoval na príchod dinosaurov.


* Neplatí pre hodinky, ktorých ručičky sa otáčajú proti smeru hodinových ručičiek. Aj také bláznovstvá sa totiž objavili na trhu.
** Platí rovnaká poznámka ako pri *.
*** Čiže v smere akým sa otáčajú hodinky popísané v *.


mischo (26. Augusta 2003)