Jazvečík

dachshund photo

Jazvečík, základné údaje

  • Pôvod: Nemecko
  • Použitie: poľovný pes na použitie na zemi i pod zemou
  • Klasifikácia: 4. skupina
  • Dátum publikovania platného štandardu: 13. 3. 2001/9. 5. 2001
  • nízky, krátkonohý, podlhovastý, ale kompaktný pes s mocným svalstvom, so smelým a vyzývavým držaním hlavy a chytrým výrazom tváre. Napriek končatinám krátkym v pomere k telu nie je zmrzačený, nemotorný alebo obmedzený v pohybe, ani lasicovito šťúply, s typickým pohlavným výrazom.
  • Štandardný jazvečík: obvod hrudníka viac ako 35 cm. Maximálna hmotnosť asi 9 kg.
  • Trpasličí jazvečík: obvod hrudníka medzi 30 a 35 cm, meraný vo veku minimálne 15 mesiacov.
  • Králičí jazvečík: obvod hrudníka do 30 cm, meraný vo veku minimálne 15 mesiacov.
  • Hmotnosť: štandardný jazvečík: horná hranica približne 9 kg.
Jazvečík | Knihy o zvieratách
Jazvečík | Knihy o zvieratách

Stavba tela jazvečíkov

  • Krk: dostatočne dlhý, svalnatý, suchý, bez laloku, s miernym klenutím šije; voľne a vysoko nesený.
  • Horná línia: prechádza harmonicky od krku k mierne spadajúcej krížovej kosti.
  • Kohútik: výrazný
  • Chrbát: po vysokom kohútiku je v priebehu ďalších hrudných stavcov rovný alebo mierne klesá. Je dlhý a dobre osvalený.
  • Bedrá: dobre osvalené, dostatočne dlhé.
  • Kríže: široké, dostatočne dlhé, mierne klesajú.
  • Hrudník: hrudná kosť je silná a výrazne vystupuje, takže sa na obidvoch stranách tvoria jamky; hrudný kôš je pri pohľade spredu oválny, pri pohľade zhora a zboku je priestranný, čím zaručuje dostatočne veľký priestor pre srdce a pľúca; rebrá dosahujú ďaleko dozadu a postupne prechádzajú do línie brucha. Pri správnej dĺžke a zauhlení pliec a ramena je pri pohľade zboku najhlbší bod hrudníka zakrytý.
  • Spodná línia a brucho: primerane vtiahnuté.
  • Chvost: nie je príliš vysoko nasadený, nesený v predĺžení línie chrbáta. V poslednej tretine je povolené mierne klenutie.
  • Končatiny
  • Predok
  • Všeobecné údaje: mocne osvalený, dobre zauhlený, pri pohľade spredu suché, rovno postavené predné končatiny so silnými kosťami a labkami smerujúcimi priamo vpred.
  • Plecia: plasticky osvalené. Dlhá a šikmo postavená lopatka pevne prilieha na hrudný kôš.
  • Rameno: rovnakej dĺžky ako lopatka, s ktorou zviera takmer pravý uhol, má silné kosti, napnuté svaly, prilieha k rebrám, ale je dobre pohyblivé.
  • Lakte: ani vtočené ani vytočené.
  • Predlaktie: krátke, avšak tak dlhé, aby odstup od zeme predstavoval asi tretinu výšky v kohútiku. Čo najrovnejšie.
  • Kĺby predlaktia: sú o niečo bližšie pri sebe ako ramenné kĺby.
  • Nadprstia: pri pohľade zboku nemajú byť strmé, ani nápadne naklonené dopredu.
  • Predné labky: tesne k sebe priliehajúce prsty, dobre klenuté, so silnými, odolnými, dobre vyplnenými vankúšikmi a krátkymi, mocnými pazúrikmi. Piaty prst nemá žiadnu funkciu, ale nesmie sa odstrániť.
  • Zadok: výrazne svalnatý, v dobrých proporciach k predku. Koleno a päta výrazne zauhlené, zadné končatiny paralelné, ani vtočené ani vytočené.
  • Stehná: dobrej dĺžky, s mocným svalstvom.
  • Kolenné kĺby: široké a mocné s výrazným zauhlením.
  • Predkolenia: krátke, so stehnom zvierajú takmer pravý uhol, svalnaté.
  • Päty: so silnými šľachami, suché.
  • Podpätia: pomerne dlhé, voči predkoleniu pohyblivé, mierne zahnuté dopredu.
  • Labky: štyri tesne uzavreté a pekne klenuté prsty, ako na predných končatinách. Pevne stoja na pevných vankúšikoch.

Hlava jazvečíka

  • podlhovastá, pri pohľade zhora a z profilu sa rovnomerne zužuje až po špičku nosa, nie je však špicatá. Jarmové kosti výrazne vystupujú. Nosná chrupavka a nosná huba (ňucháč) sú dlhé a úzke.
  • Temeno: skôr ploché, postupne prechádza do mierne klenutého chrbáta nosa.
  • Čelový sklon: len naznačený.
  • Tvárová časť – nosná huba: dobre vyvinutá.
  • Papuľa: dlhá, dostatočne široká a mocná. Otvára sa až za očné kútiky.
  • Čeľuste/zuby: silne vyvinutá horná a dolná čeľusť. Zhryz nožnicový, pravidelný a presne zapadajúci. Ideálny je úplný chrup – 42 zubov podľa vzorca chrupu psa, s mocnými, do seba zapadajúcimi očnými zubami.
  • Pysky: sú pevne napnuté, dobre prekrývajú spodnú čeľusť.
  • Oči: stredne veľké, oválne, dostatočne od seba vzdialené, s jasným, energickým a predsa priateľským výrazom, nie pichľavé. Farba je žiariaca tmavá červenohnedá až čiernohnedá pri každom sfarbení psa. Sklené, rybie alebo perlové oči sivých alebo škvrnitých jedincov nie sú žiaduce, ale tolerujú sa.
  • Uši: vysoko, nie príliš vpredu nasadené, dostatočne, ale nie príliš dlhé, pekne zaoblené, nie úzke, špicaté alebo so záhybmi. Pohyblivé. Predným okrajom sa tesne dotýkajú líca.

Srsť

  • A. Krátkosrstý jazvečík
  • Srsť: krátka, hustá, lesklá, tesne prilieha, pevná a tvrdá, bez neosrstených miest.
  • Chvost: jemne, úplne, ale nie príliš husto osrstený, o niečo dlhšia krycia srsť na spodnej časti sa ako znak bohatého osrstenia nepokladá za chybu.
  • B. Dlhosrstý jazvečík
  • Srsť: jemná, priliehavá, lesklá, na tele prilieha, je dlhšia pod krkom, na spodnej časti tela, najmä však na ušiach a na zadnej strane končatín, kde tvorí zástavice a najväčšiu dĺžku dosahuje na spodnej časti chvosta, kde tvorí úplnú zástavicu.
  • C. Drsnosrstý jazvečík
  • Srsť: s výnimkou papule, obočia a uší na celom tele úplne vyvážená srsť, premiešaná s podsadou, priliehavá, hustá a drôtovitá. Na papuli sa tvorí výrazná brada. Obočia sú huňaté. Na ušiach je osrstenie kratšie ako na tele, skoro hladké, avšak prispôsobené ostatnému osrsteniu. Chvost má rovnomernú a priliehavú srsť.

Farby

a) Jednofarebné jazvečíky: červená, červenožltá, žltá, všetko s prímesou alebo bez prímesi čiernej srsti. Uprednostňuje sa čistá farba a červená pred červenožltou a žltou. Aj psy s výdatnou prímesou čiernej srsti patria sem a nie medzi inak sfarbené psy. Biela nie je žiaduca, v prípade malých bielych znakov sa nevylučuje. Ňucháč a pazúriky sú čierne. Červeno–hnedá sa pripúšťa, nie je však žiaduca.
b) Dvojfarebné jazvečíky: farba sýta čierna alebo hnedá vždy s červenohnedými alebo žltými znakmi (pálením) nad očami, po bokoch papule a na spodnej pere, na vnútornom okraji uší, na predhrudí, na vnútornej a zadnej strane končatín, na labkách, okolo konečníka a odtiaľ asi do jednej tretiny až polovice spodnej strany chvosta. Ňucháč a pazúriky čiernych psov sú čierne, pri hnedých psoch hnedé alebo čierne. Biela nie je žiaduca, v prípade jednotlivých malých fľakov nie je vylučujúcou chybou. Príliš silné pálenie je nežiaduce.
c) Škvrnité (tigrované, pásikavé) jazvečíky: základ farby srsti je vždy tmavá farba (čierna, červená alebo sivá). Žiaduce sú nepravidelné sivé ale aj béžové škvrny (nežiaduce sú veľké platne). Nemá prevažovať ani svetlá ani tmavá farba. Farba pásikavého jazvečíka je červená alebo žltá s tmavšími pásikmi. Ňucháč a pazúriky ako pri jednofarebných alebo dvojfarebných psov.
d) Inak sfarbené jazvečíky: všetky dosiaľ nespomenuté farby.

Charakter a povaha jazvečíka

Jazvečík je priateľský, nie je bojazlivý ani agresívny, s vyváženým temperamentom. Vášnivý, vytrvalý, bystrý poľovný pes.

História

Jazvečík, nazývaný tiež dakel alebo tekel, je známy od stredoveku. Z duričov sa postupne šľachtili psy, ktoré boli vhodné najmä na použitie pod zemou. Z týchto nízkonohých psov sa vykryštalizoval jazvečík, ktorý je uznávaný ako jeden z najvšestrannejších poľovných psov. Má i vynikajúce vlastnosti pre práci na zemi, ako hlásenie, durenie a prácu na stope.
Najstarším chovateľským spolkom je Nemecký klub pre jazvečíky, založený v roku 1888.
Jazvečík sa už desiatky rokov chová v troch rôznych veľkostiach (štandardný, trpasličí a králičí) a v troch rôznych typoch osrstenia (krátkosrstý, drsnosrstý a dlhosrstý).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

(c) Literatlik.sk – knihy o psoch, mačkách a iných zveroch