Literaturista, weblog časopisu Literatlík

VENI ensemble

Občianske združenie InMusic

vás srdečne pozýva na koncert súboru VENI ensemble

16. februára 2008 o 20:00

Týmto koncertom sa začína projekt VENI

TWENTY YEARS AFTER, ktorým súbor oslávi dvadsiate

výročie svojho účinkovania na hudobnej scéne.

A4 – nultý priestor

Nám. SNP 12, Bratislava

www.a4.sk

vstupné 100 Sk

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 8. 2. 2008 11:23 – Trvalý odkazKomentáre (0)

koncert

Mestska kniznica v Bratislave Usek hudobnej a umenovednej literatury a Pedagogicka fakulta Univerzity Komenskeho v Bratislave Katedra hudobnej vychovy Vas srdecne pozyvaju na Komorny koncert studentov Katedry hudobnej vychovy PdF UK v Bratislave pod pedagogickym vedenim PaedDr. Mgr.art. Jaromiry Pucikovej, PhD. Miesto konania Galeria Artoteka, Kapucinska ul. 1. Datum konania 7. (piatok) 12.2007 o 10.00 hod.

Tesime sa na Vasu ucast!

S pozdravom

Dramaturgia MsK

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 2. 12. 2007 21:43 – Trvalý odkazKomentáre (0)

hudobny podvecer

MESTSKÁ KNIŽNICA V BRATISLAVE

pozýva

v utorok 28. augusta 2007 o 18.00

do čitárne

U červeného raka

na koncert skupiny

SILENT DUO

Účinkujú : Petr Luha a Richard Bruder

Vchod do čitárne z Michalskej ulice

v prípade nepriazne počasia bude podujatie v galérii Artotéka na Kapucínskej ul. 1

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 27. 8. 2007 11:28 – Trvalý odkazKomentáre (0)

koncert zdruzenia Pramienok

MESTSKÁ KNIŽNICA V BRATISLAVE

pozýva

v štvrtok 30. augusta 2007 o 18.00

do čitárne

U červeného raka

na koncert rómskeho mládežníckeho súboru

občianskeho združenia

PRAMIENOK

vchod do čitárne z Michalskej ulice 26

v prípade nepriazne počasia bude podujatie v galérii Artotéka na Kapucínskej ul. 1

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 27. 8. 2007 11:26 – Trvalý odkazKomentáre (0)

hudobný podvečer

MESTSKÁ KNIŽNICA V BRATISLAVE

pozýva

vo štvrtok 23. augusta 2007 o 18.00

do letnej čitárne

U červeného raka

na hudobný večer španielskeho flamenca

Martin Bies & Flamenco Clan

Vchod do čitárne z Michalskej ulice 26

v prípade nepriazne počasia bude podujatie v galérii Artotéka na Kapucínskej ul. 1

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 19. 8. 2007 10:13 – Trvalý odkazKomentáre (0)

hudobny podvecer

MESTSKÁ KNIŽNICA V BRATISLAVE

pozýva

v utorok 21. augusta 2007 o 17.00

do letnej čitárne

U červeného raka

Na hudobný večer

PREČO PIEŠČANCI NEŽIJÚ V PÍŠŤANOCH

Účinkuje : Peter REMIŠ z kapely SLNIEČKO

Vchod do čitárne z Michalskej ulice 26

v prípade nepriazne počasia bude podujatie v galérii Artotéka na Kapucínskej ul. 1

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 16. 8. 2007 11:41 – Trvalý odkazKomentáre (0)

koncert kapely ARCUS

MESTSKÁ KNIŽNICA V BRATISLAVE

pozýva

v utorok 14. augusta 2007 o 18.00

do čitárne

U červeného raka

Na koncert world music kapely

ARCUS

Vchod do čitárne z Michalskej ulice

v prípade nepriazne počasia bude podujatie v galérii Artotéka na Kapucínskej ul. 1

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 12. 8. 2007 16:35 – Trvalý odkazKomentáre (0)

GLIK

MESTSKÁ KNIŽNICA V BRATISLAVE

pozývajú

vo štvrtok 2. augusta 2007 o 18.00

do čitárne

U červeného raka

na hudobný večer

francúzskej klezmerovej kapely

GLIK

Vchod do čitárne z Michalskej ulice 26

V prípade nepriaznivého počasia bude podujatie v galérii Artotéka na Kapucínskej ul. 1

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 29. 7. 2007 12:47 – Trvalý odkazKomentáre (0)

Guitar Fest 2006

V piatok 9. júna sa v Bratislavskom PKO začal nultý ročník akcie nazvanej Guitar Fest. Názov našepkáva, že hlavným hrdinom tohto podujatia bola gitara a veci, ktoré s ňou súvisia, t.j. hra na gitaru, výuka hry na gitaru, výroba gitár či rôzne technické doplnky. A tak aj bolo. Od obrázku na vstupných dverách až po obrázok na výstupných dverách bolo ovzdušie naplnené strunami, hmatníkmi, trsátkami či pedálovými efektmi.

Program festivalu bol rozdelený na dva dni. Piatkový večer začal exhibíciou rozličných domácich aj zahraničných odborníkov, v sobotu predpoludním prebiehali workshopy a v sobotu večer odznel rozlúčkový koncert.

Podarilo sa mi prísť iba v piatok, aj to až okolo ôsmej, čiže o výkon prvých večerných interpretov som sa pripravil. Spomeniem teda aspoň ich mená, boli to Marián Fero & Trio Project a Jimi Cimbala (myslím, že jeho súčasný projekt je Metropolis).

Vo chvíli, keď som prichádzal na miesto činu, vo veľkej sále PKO bolo relatívne ticho. Niekto práve skončil a niekto sa začal chystať, čiže som mal dosť času, aby som sa poobzeral okolo. Vstupenky sa predávali až priamo pred vstupom do sály a bolo možné si zakúpiť festivalovú vstupenku alebo vstupenky na jednotlivé dni. Vedľa pultu so vstupenkami boli k dispozícii aktuálne cédéčka, za bočnými dverami stál stánok s pivom a s pečenými dobrotami.

Do sály som sa vrátil, až keď sa ozval lákavý zvuk boostrovaných elektrických gitár a rockových bicích. Na pódiu stála česká kapela Pumpa a práve sa rozohrievala na kovbojsko-motorkárskej piesni. Za mikrofónom gestikuloval postarší pán so striebornými vlasmi prikrytý klobúkom, na svoj vek sa prekvapivo živo pohyboval a výborne spieval. Okolo neho pobehoval energický gitarista uvedený na programovom letáku pod menom Pavel Marcel. Táto skupina predviedla kvalitný hard-rock s chytľavými melódiami aj textami a s veľmi živou pódiovou šou, usadených usedených divákov sa im však až na lokálne výnimky k spolupráci prehovoriť nepodarilo. Mimochodom, divákov bolo poredšie.

Ďalším zoskupením bol český gitarista prvej veľkosti Michal Pavlíček. Prišiel obklopený presným a nenápadným basgitaristom a mladučkým, ale zato technicky velice zdatným bubeníkom. Odohrali príjemné dynamické a napriek tomu vo všetkých smeroch vyrovnané vystúpenie prekladané dobre naaranžovanými sólami jednotlivých členov a nenásilnými príhovormi pána šéfa. Povedal by som, že vrchol večera.

Dosť kontrastne pôsobilo rockové, ba miestami až metalové trio Pala Chodelku pod názvom Liquid Boogie Roll. Jednu časť nepríjemného dojmu vyvolal neprehľadný zvuk, v ktorom sa basgitaru podarilo objaviť až v druhej polovici bloku, druhá časť bola samotná hudba a jej podanie. Na mňa páni rockeri aj skladby ako také pôsobili dosť strnulo, hoci technická nevyspelosť sa im samozrejme vytknúť nedá. Možno trošku hravosti…

Noc pokročila. Ľudia poodchádzali za nočnými spojmi alebo len tak do ulíc, do sály sa vkradla ospalosť. Zhruba v tomto momente ohlásil moderátor a organizátor celej akcie Peter Luha vystúpenie jeho projektu s názvom Astro Songs Orchestra. Pôvodne som sa obával, že toto komorné kvarteto hrajúce posediačky neutiahne úlohu záverečného účinkujúceho, ale nakoniec sa mi práve zazdalo, že vysoko nasadená energetická krivka sa práve týmto číslom nenápadne zniesla dolu a rozlúčila sa so zvyškom poslucháčov. Peťov orchester má v repertoári známe aj menej známe gitarové aj negitarové skladby prerobené pre aktuálne obsadenie telesa, t.j. gitara, basgitara, mandolína a perkusie. Peter Luha je vynikajúci gitarista, víťaz jedného z ročníkov pražskej Gitariády, ale mal som dojem, že sa pokúsil prezentovať skladby, ktoré ešte nie sú zažité. Bolo počuť nedotiahnuté rozklady aj behy, nejaká skladba sa tuším ani nedohrala, hoci celkom pekne začala. Až na tieto povedzme že drobnosti sa ich hudba počúvala príjemne a bolo zrejmé, že sa prítomným fanúšikom výkony mladých muzikantov páčia.

Takže toľko z mojej strany. K večernému programu druhého dňa azda žeby pár slov? Poľského gitaristu Adama Fularu sme v prestávkach sledovali na veľkoplošnej obrazovke a zahliadol som tam aj členov progresívnej rockovej kapely Persona Grata a Vadima Bušovského z kapely Dorian Grey. Predpokladám, že druhý a záverečný večer bol rovnako nabitý hudobnými zážitkami ako úvodný a prvý a dúfam, že sa festivalu podarí prežiť aspoň do budúceho prvého ročníka.

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 1. 8. 2006 11:58 – Trvalý odkazKomentáre (0)

Dan Brantigan Quintet v Babylone

Trumpetista Dan Brantigan a jeho štyria spoluhráči sa nedávno začali potulovať po slovenských mestách pod názvom Dan Brantigan Quintet. Záverečný koncert tohto miniturné sa uskutočnil v stredu 29. marca 2006 večer v bratislavskom hudobnom klube Babylon.

Avizovaný začiatok bol o ôsmej, o tomto čase však ešte sála nebola obsadená a zo všetkých strán dýchal nekľud a nervozita. Na jednej strane očakávania divákov, málo miesta na sedenie, priveľa miesta na státie a na druhej strane, tej za oponou, pravdepodobne zúrivá koncentrácia.

O trištvrte na deväť sa na modrom súkne za javiskom začali posúvať žiarivé obrazce a z reproduktorov sa prihovorilo elektronické intro. Kým stihlo doznieť, za vyvýšené bicie sa posadil Martin Valihora, perkusií vedľa neho sa chopil Matt Kilmer a dolu sa rozostavila trojica muzikantov: gitara – Ryan Scott, trumpeta Dan Brantigan, basgitara Oskar Rózsa. Vizuálne tvorili vlniaci sa lichobežník, ktorý príjemne dopĺňal pohyblivé farebné tiene.

Prvých pár minút bol zvuk mierne nedoladený, trumpeta miestami zakrývala gitaru aj basu, po chvíli sa však nápadne vyjasnil. Bicie boli zrazu ostré a zreteľné, perkusie podmanivo klokotali, trumpeta s gitarou sa vzájomne dopĺňali alebo predbiehali a všetko dokopy ležalo v oblaku basového bublania. Pre bežné uši mimoriadne príjemný, až hojivý zážitok.

Hudba tejto skupiny je prevažne inštrumentálna a v podstate jednotvárna v tom zmysle, že skladby obsahujú málo výrazných tóninových či rytmických zmien. Práve naopak, kým jedna myšlienka nahradí predchádzajúcu, táto sa stihne do sýtosti napredvádzať aj poschovávať, poláskať raz od jedného, potom od ďalšieho muzikanta, prihovoriť sa nahlas a dôrazne a hneď nato zmĺknuť a šepkať tiché modlitby. A nenudí. Ani prvá, ani ďalšia, ani posledná. Všetky sú zbité z takých nevšedných rytmov a melódií, že obecenstvo chvíľami nevie, či sa na takúto hudbu tancuje alebo sa iba sedí a oddáva.

Spev sa vyskytol dvakrát, prvý raz sa ho ujal pohyblivý a ohybný gitarista Scott, po ňom sám kapelný šéf Brantigan. Práve táto pieseň bola rytmicky veľmi náročná, Brantigan však pôsobil suverénne a zdobil doprovodný rytmus spletitým spevom.

Príjemným prekvapením bolo, že nikto z tejto pätice nijako zvlášť nevytŕčal nad ostatných, nikto nehral dlhé sóla ani nevyžadoval zvláštnu pozornosť. Jedno telo, jedna hudba. Možno, snáď Martin Valihora občas, i keď skôr nechtiac vynikol v niekoľkých pauzách, ale ani tieto pasáže nepôsobili rušivo.

Dlhým záverečným potleskom si diváci vynútili jeden krátky prídavok a ďalší kolektívny úklon, potom sa začali nenáhlivo rozchádzať. Koncert trval takmer dve hodiny a dve hodiny prešli ako nádych a výdych. Ako vojsť poloprázdny a vyjsť poloplný. Ako dobrú noc a pekné sny.

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 3. 4. 2006 10:02 – Trvalý odkazKomentáre (1)

Pepa NOS (cz) a Pathetic hypermarket Band (sk) v Klube Za Zrkadlom

Začiatkom nového roka, to už máme 2006, sa uskutoční ďalší z reťaze contry-folkových koncertov, ktoré sa rozbehli na sklonku tohto leta a núkali sa nám každý mesiac. Presnejšie, 19. januára 2006 o ôsmej hodine večernej sa v DK Zrkadlový háj v bratislavskej Petržalke chystá vystúpenie českého pesničkára Pepu Nosa za výdatnej podpory alternatívnej folkovej predkapely Pathetic Hypermarket Band.


Vstupné: 140 Sk v predpredaji, 190 Sk na mieste

Predpredaj vstupeniek: Dr. Horák, Medená ul., Artforum Kozia ul., Hummel Music, Klobučnícka ul.


Pepa Nos je ojedinelá osobnosť muzikantská, textárska aj duchovná, s hlbokým zmyslom pre morálku a pre vzájomnú toleranciu a úctu. Od prapočiatkov sa témy jeho piesní točia okolo našich neduhov, pričom nie je iba kritikom politických, ale aj spoločenských a individuálnych ľudských pomerov. Podľa jeho vlastných slov ho dnes už nebohý Karel Kryl poveril, aby ďalej niesol jeho odkaz, aby ďalej otváral ľuďom oči, srdcia a duše. A robí to tak dodnes. Okrem tvorivej umeleckej činnosti sa už vyše jedno desaťročie úspešne venuje výuke yogy. Všetky ďalšie informácie nájdete na stránke www.pepanos.cz.

Pathetic Hypermarket Band si vybojovala miesto na folkových pódiách prostredníctvom výstredných vystúpení plných mlčania a rozpačitého prehrabávania vo vlasoch. Časté zmeny v zostave a v úprave piesní, stále narastanie nástrojového vybavenia a nevyžiadané koncertné prídavky sú znakom neustáleho napredovania neurčitým smerom. Stránka kapely www.phb.sk vás poinformuje o ostatnom.

Mário (PHB) a Agentúra Camille (www.camille.sk)

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 30. 12. 2005 12:08 – Trvalý odkazKomentáre (0)

krst cd frozen dozen

21.12. bude koncert a krst noveho 2CD od Bobosa & The Frozen Dozen,

Jany

Kirschner, Petra Lipu a dalsich hosti, v Klube za zrkadlom o 19.00 hod.

v BA.

Viac info o 2CD najdes na: http://www.bobos.sk/krst.php

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 21. 12. 2005 08:20 – Trvalý odkazKomentáre (0)

Country Lodenica 2005

Country Lodenica je najväčší festival svojho druhu na Slovensku. Koná sa každoročne koncom augusta v Piešťanoch na brehu Váhu a nebolo tomu inak ani tento rok.

Čo ako som sa chcel od reportáže odosobniť, zrejme sa mi to nepodarí, pretože som prekročil prah areálu v nedeľu ráno a tak môžem spísať dojmy iba z časti, ktorá mi bola dopriata. Reportáž sa teda už teraz chystá byť neúplná, ale o to odbornejšia.

Čo sa týka organizácie, spomeniem dobre značenú príjazdovú cestu, pripravenú recepciu aj dopravných koordinátorov. Spomeniem výdatné občerstvenie pre účinkujúcich (kofola, pivo a čaj zadarmo) a unavenú obsluhu. Spomeniem hlavnú scénu a menšiu tzv. Twist scénu a spomeniem aj divadelný stan. Priebeh programu som pre istotu prestal porovnávať s bulletinom hneď ráno.

Prvá hudobná produkcia, ktorú moje školené ucho zachytilo, bola moja vlastná, ale o tej sa chystá samostatná stručná reportáž, čiže preskočím hneď na hlavnú scénu, kde od rána prebiehala súťaž menej známych kapiel. Turkovcov som počul iba spoza plota, pod pódium som sa dostal pred vystúpením avizovaného Nota bene z Banskej Bystrice. Akýsi dobrosrdeční lupiči sa im však vlámali do auta a tak kým sa im podarilo obnoviť nástrojový park, zastúpila ich kapela Karpatské horké z Modry a priľahlých vinárskych oblastí, ktorá sama seba označuje za malokarpatský folkrock. V tejto kapele majú stálu obsluhu iba gitara, basgitara a akordeón, ostatní členovia hrajú na všetkom, čo nájdu na pódiu. Bubeník, keď mu je otupno, duje do nejakej píšťalky, perkusionista hrá pre istotu na dvoch gitarách (marí sa mi, že nie naraz), speváčka občas rajcovne oblapí stehnami bubienok. Mám dokonca dojem, že aj akordeonista v jednej skladbe po niečom buchotal, aby som ho neoberal o zásluhy. Kapela hrá ľudové piesne odeté do jazzových i rockových šiat a vlastné piesne odeté do tých istých šiat. Pritom sú to všetko zdatní muzikanti aj speváci. Zvuk bol zo začiatku taký roztratený, kdečo som nepočul, ale potom sa začali jednotlivé nástroje vynárať, až tam boli všetky. Príjemné.

Inak moderátorom hlavnej scény bol starý známy člen bystrického rádia Lumen „Puki“ Wágner, len sa mi zdal akýsi stručnejší. Dokonca občas pred nazvučovaním ostalo na pódiu úplné ticho.

Zo scény Twist mi utkveli v pamäti dve vety šéfa kapely Tajf: „Do riti, kto robil ten text? Však to nestíham spievať.“ Inak na hudbu tohto telesa mám svoj názor a teda nie je to nič lichotivého. Ďalšiu kapelu, ktorej som tu zhliadol iba niekoľkonásobný záver vystúpenia, bol Druhý dych a ako som sa neskôr dozvedel, deň predtým hrali na hlavnej scéne v rámci súťaže. Nemám nič proti aktivite ako takej…Táto formácia mi nie je sympatická kvôli násilnej práci s publikom. Vynútené potlesky, viacnásobné pridávanie…veď aj menej ostrieľané kapely vedia, že raz z pódia odísť treba. A dievčinka spieva mimoriadne falošne. Skoro ako ja.

Mimopódiový priestor vypĺňali stánky s jedlom a s rozličným kovbojským tovarom. Klobúky, tričká, zbrane, maskáče, ozdobné predmety, cukrovinky, vlastne všetko, čo potrebuje kovboj k prežitiu. V stanoch s lavicami sedeli všelijaké partie s vlastnými gitaristami a tak sa mohlo stať, že človek nevinne žviakajúci hamburger alebo kukuricu počúval jedným uchom Peterburg od Nohavicu, druhým Nedvědov Valčíček a očami odčítaval z pier Už vyplouvá loď John B. od naproti.

Ďalšia súťažiaca, ktorú som aktívne predupotal pod pódiom, bola Jana Mačovská a jej kapela Pomene. Taký bluesový folk, speváčka mala pevný hlas, len celé to bolo také nevýrazné. Možno aj kvôli tomu, že na veľkoplošnej obrazovke púšťali reklamné šoty tohtoročných sponzorov. Pome, né?

Tak, porota sa odobrala rokovať a ódium začali chystať pre Neřež. O pár minút na scénu vyskočili Zdeněk Vřešťál, Vít Sázavský a ostatní členovia kapely, ktorých Pomene nepoznám. Bubeník, basgitarista a klávesák alebo akordeonista. Ako kedy. Z týchto pánov sršala životná a tým pádom aj muzikantská istota. Hrali s nasadením a pritom uvoľnene, hrali staré aj nové piesne, občas zaspomínali na zosnulú členku Zuzanu Navarovú. Vynikajúce.

Nuž a v tomto momente prišla prvá dilema. Žalman alebo Jarret? Jarret. Twist scéna. Pred Jarretom práve končila vystúpenie bývala Žalmanova speváčka (júj, meno som zabudol), nikdy predtým som o nej nepočul a pôsobila vyziabnuto a staro. Od ostatných som pochytil, že časy hudobného Olympu má dávno za sebou. Kým sa nachystal Jarret, ponúkli nám koňa a jazdca, vraj akési indiánske divadlo. Jazdec prosím pekne nemal sedlo ani strmene, sedel na indiánskej deke a tváril sa udatne. Jazdil s rukami v lufte, hádzal oštepom a sekerkou na cieľ, nútil koňa behať krížom cez oheň. Aké ukrutné.

Keď som Jarret uvidel, spomenul som si, že som ich už videl v Rači na dvojkoncerte s Kalumetom (či Kamelotom? Ech, I m a sorry). Vtedy sa mi zdali takí normálni, ani výnimočne dobrí, ani výnimočne zlí. Pamätal som si basgitaristu a jeho žartovné príhody, pamätal som si čerstvo vydatú speváčku Hanku Skřivánkovú, beatlesovského bubeníka aj málovravného kapelníka. A ešte klávesák tam s nimi sedel. Tohtoročné nedeľné vystúpenie sa mierne omeškalo, pretože do hnilých dosiek pódia sa prepadli bicie. Inak prebehlo všetko pod dohľadom. Tak, hudba Jarretu sa mi ani tentokrát nezdala ničím prevratná, i keď ľudia pod pódiom tvrdili, že odtiaľ sálala neskutočná energia. Ja som si všimol hlavne roztrhnutú strunu, pevný speváčkin hlas aj driek, dychové sóla a boostrovanú basgitaru. A basgitaristu, ktorý mal viditeľne menej priestoru než chuti tancovať.

Výsledky súťaže na hlavnom pódiu si presne nepamätám, viem iba, že z piatich cien si po jednej odniesli Karpatské horké, Veslári a Jana Mačovská a jej Pomene. Držitelia zvyšných dvoch cien mi nie sú známi.

Niečo po ôsmej hodine večernej ožil vnútrajšok krytej divadelnej scény, ktorú mal od piatku večera na starosti Radiar. Na nedeľňajší večer prichystal vystúpenie Petiara s Katkou Žilovou, Mareka Mačáka a Števa Šantu. Posledný menovaný nakoniec nedorazil, pretože niekde strašne ochorel. Chúďa. Koncert zahájil Marek Mačák (Petiar mu hral v prvej piesni nenápadný clivý doprovod). Jeho piesne sa mi zdali rovnako nevyspelé ako Marek sám, texty plné nafúknutých životných právd a toho druhu humoru, ktorý vôbec nie je smiešny. Za zmienku hádam stojí zvláštne rytmické cítenie, pretože čo ako som sa snažil podupkávať, v niektorých piesňach som rytmus vôbec nenašiel.

Petiar s Katkou predviedli komornú odľahčenú súhru, Katka sa blysla vo všetkých svojich úlohách (basgitara, akordeón, udu, spev). Iba v Katkinom sólovom bloku som postrehol záblesk neistoty, možno aj kvôli tomu, že spoza jej chrbta sa nečakane vynoril Puki a postavil sa medzi divákov. Po koncerte sa Katka priznala, že ani zvuková clona z hlavného pódia nebola dvakrát príjemná a sám uznávam, že čo začalo ako vzdialený gitarový šum, to skončilo dunivým dancefloorovým rytmom. Na samý záver zahrali Petiar s Marekom dve piesne z pera Števa Šantu.

Už sme sa chceli rozísť, keď Radiar vytiahol posledný tromf, akúsi pesničkárku z Košíc. Nenápadne sa za pódiom prezliekla a prišla sa pred nás vyziapať. Až sa jej tak žily na krku nalievali. Hudba a texty mi silne pripomínali Janu Kirschner (Stále ťa mám).

Vlasta Redl. Pauzu na prípravu mu vyplnil cimbalový súbor a asi aj nejaké tance, ktoré prezieravo nepúšťali na veľkoplošnej obrazovke, aby náhodou niekto neostal sedieť na tribúne. V týchto chvíľach už bežal na inej obrazovke vedľa Twist scény celovečerný film.

Pán Redl alias Vlastík sa chystal hodinu a pol. Za ten čas stihol čosi zafrflať do mikrofónu a zase zmiznúť. Nakoniec sa vyrútila celá kapela na pódium a spustili výbornú hudbu. Vlastík vo svojich povestných šortkách (aj keď neboli žlté, hanba mu) spočiatku obsluhoval mandolínu a veselo si poskakoval do rytmu, až mu tak riedka hriva poletovala. Potom si presadol za klavír a nakoniec skončil za gitarou v peknej inštrumentálke, kde si na mandolíne zasólovala jediná žena v kapele. Prídavok zahájil Vlastík sólovým spevom, do ktorého nás výdatne zapájal a vlastne v takejto forme prídavok aj skončil. Sami sme si ho vyžiadali, sami sme si ho odspievali. Vlastíkove slová: „Jak jsem chytrý, tak jsem blbý.“ Vlasta Redl mal vynikajúci zvuk.

Čechomor na samý záver. Opäť cimbal v prestávke a závody cestných motocyklov na veľkoplošnej obrazovke. Pravdepodobne už žiadny iný kanál nevysielal. Pri Čechomore som zachytil vlnu energie aj ja a nechal som ju, nech ma udlávi. Všade boli ľudia, viacerí sa vlnili, veľká väčšina spievala. A nebo bolo plné hviezd. Radšej ani nebudem pokračovať, lebo vtedy som bol rozcítený a už som zas. Vydarený záver.

Čiže zhrniem. Na prvom mieste Neřež, druhý Vlasta Redl, tretí Karpatské horké. Aby si Čechomor nemyslel, že všetky ceny pôjdu do zahraničia. Som rád, že som šiel a že som ostal.

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 31. 8. 2005 09:56 – Trvalý odkazKomentáre (0)

Th13th a Mukatado na vrakunskej lucke

Pôvodne som si chcel spraviť v piatok pekný metalový večer. Reku že skočím na Bastard Fest do Dúbravky. Do koncertnej sály dúbravského kulturáku však natieklo za hektár vody a parkety sa protestne oduli do elegantných hríbikov. V preklade to znamená najmenej dvojtýždňové pozastavenie koncertnej činnosti.

Tak teda žeby som šiel pozrieť známych z kapely Th13th do Vrakune? To nájdem. Keď mi však do cesty vyrástol školský plot a ja som bol z vnútornej strany, rozhodol som sa zavolať spevákovi, kde to vlastne majú hrať. Zavolal som práve včas, aby som sa dozvedel, že práve dohrali a neostáva mi iné než preskočiť plot a prísť sa pozrieť aspoň na banskobystrické Mukatado.

Celá akcia sa odohrávala na ľavom brehu dunajského ramena, pár krokov od hlavnej vrakunskej križovatky. Pódium aj zvukárovo pôsobisko boli zakryté protidažďovou strieškou, na boku stáli stánky s nápojmi a s cigánskou.

Mukatado boli traja chlapi (bicie, gitara, basa) plus pohyblivá a ohybná speváčka so sýtym hlasom. Gitarista ju občas vkusne dopĺňal. Neuveriteľne presný bubeník a rytmická hudba spôsobili, že som stál na daždi a díval sa na ich vystúpenie so striedavým údivom a opovrhnutím. Druhý spomínaný duševný stav ma opantával pri zlých textoch (som tvoj anjelik, si môj anjelik) a pri vysokých a dlhých tónoch sólového spevu. Mikrofón bol nastavený chybne a spev potom znel ako prehnaný cez efekt typu kazoo. Zaujal ma gitaristov pokus napodobniť na hmatníku scratching. Celkom verná napodobenina.

Už som sa začal hniezdiť, že odbehnem na najbližší autobus, keď sa dovlnila informácia, že Štvrtok trinásteho napriek počasiu odohrajú ešte jeden set. Vzpriamený ako jedľa som sa učupil pod najbližší strom. A vypočul som si pár príjemných poprockových skladieb s prekvapivo dobrými textami. Rušil ma asi iba už spomínaný zle nastavený mikrofón a chýbajúci kláves. Aj keď teraz si nie som istý, či ma nezačal rušiť, až keď som ho konečne začul.

Pršalo čoraz hustejšie. Svoj disciplinovaný útek som si sám pred sebou ospravedlnil.

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 30. 8. 2005 11:06 – Trvalý odkazKomentáre (0)

Cantus, Spiritual Jazz Band a Gospelation v DK Ruzinov

V piatok 19. augusta 2005 som sa pôvodne vybral do areálu Štrkovec na jazzový spirituál, aj teplú košeľu som si prib(a)lil, keby sa ochladilo. Koncert nakoniec prebehol v DK Ružinov a prekvapivo, priam nečakane ho zahájil ružinovský spevácky zbor Cantus.

Spomenutý presun podujatia zrejme spôsobil, že švíkmi sály sa ani nepohlo. Aj veľkoplošná obrazovka klopila obraz k zemi cítiac, že je tam navyše. Ešteže reťaz spirituálnych koncertov by mala po tomto úvodnom koncerte pokračovať, možno ešte bude možnosť veľkoplošné premietanie využiť.

Piesne v podaní Cantusu boli na posluch príjemné. Texty výhradne duchovné. Dirigentskú paličku mal v rukách pedagóg Štátneho konzervatória pán Jartim a zbor ho poslúchal na gesto. Práca s dynamikou aj s tempom, ako to už gospelové zbory vedia. Sólového spevu sa ujali majster basu p. Hrabovec a p. Juhaňáková, okrem iného kodirigentka.

Za riedkeho potlesku zišiel Cantus z pódia a nahradila ho jazzová kapela Spiritual Jazz Band, ktorá sprevádzala stálicu spirituálov Zuzku Suchánkovú. Spirituály prepísané do jazzových výrazových prostriedkov boli príjemné duši aj telu, ľuďom sa chcelo tancovať a tak tlieskali. Veľmi príjemný zážitok. Sprievodná kapela Zuzky Suchánkovej hrala v nasledovnom zložení: Stano Počaji – gitara, Marek Růsek – bicie, Michal Šimko – basa, Sisa Michalidesová – priečna flauta a Peter Prieložník – klávesy. Osobitne vyzdvihnem priečnu flautu, ktorá mala zaslúžene najviac priestoru a kritické slovo stratím na adresu hlasitosti. Mal som dojem, že takáto hudba má šepkať a občas sa nahlas nadýchnuť a nie hulákať a sem tam zrevať.

Po krátkej technickej pauze sa na pódium prirútili štyri ženy, traja chlapi a jedna černoška. Vraj akýsi Gospelation z Dánska a hlavná speváčka, spomínaná černoška Lydiah Vairimu Njoroge z Kene. Všetci mali oblečený čierny spodok a červený vrch, aj klavirista. Spustili a’ kapela gospel, hlasy príjemne zosúladené, frekvencie vyrovnané. Po úvodnej piesni sa slova ujal jeden zo spevákov. Slovák, tak veru. A potom už len mastili jednu dobrú skladbu za druhou. Tu som pochopil dve dôležité funkcie veľkoplošnej obrazovky. Po prvé, ukazovali nám na nej preklady piesní, ktoré Gospelation predvádzal. Po druhé, bežali na nej detailné zábery interpretov a mohli sme sledovať, ako sa niekomu pri hlbokom sústredení chveje nozdra alebo ako mu steká pot z nosa na hornú peru. Napriek tomu, že sála (prázdnotou) a niektorí diváci zívali, Gospelationu sa podarilo vyburcovať ľudí aspoň k rytmickému tlieskaniu. Občas som mal dokonca pocit, že mi za chrbtom niekto tancuje. Z nedostatkov spomeniem miestami nemiestne falošné dojazdy a rytmus. Sprevádzajúci klavirista nebol z hľadiska držania rytmu nijaký čarodej a tak sa stávalo, že keď sme sa aj roztlieskali, tak nás zase rozhádzal. Nedokázala nás stmeliť ani záverečná skladba Starosti v anglickej verzii s posledným refrénom odspievaným po slovensky. Znížili sme sa na dva prídavky a nechali sme koncert, nech sa dokotúľa k nevyhnutnému záveru.

Noc si spievala svoju pieseň, tak som sa k nej pridal. You are the reason, why I sing.

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 22. 8. 2005 09:25 – Trvalý odkazKomentáre (0)

Hot Stuff a Rain v Mejdane

V podzemí Tržnice na Trnavskom mýte sa kedysi krčil diskoklub s názvom Mejdan. Dnes sa v týchto rozľahlých priestoroch snaží uživiť hudobný klub s rovnakým názvom.

Dramaturgiu hudobnej produkcie majiteľ podniku zveril do rúk vynikajúceho jazzového gitaristu Miloša Železňáka, čím nepriamo predurčil žánrovú orientáciu. Na pódiu prichádzajú k slovu kapely bluesovo-jazzového razenia, ja osobne som tam zažil hneď prvý koncert v podaní hybridného jazzového telesa Železný traktor, ktorý vznikol prienikom Víťazného traktora a Miloša Železňáka samotného. Klub zatiaľ funguje mesiac a živá hudba je iba vo štvrtok, čiže koncepcia ešte možno prejde zmenami.

18. augusta boli pôvodne na programe kapely Hot Stuff a Zmena mena. V skutočnosti si zahrali namiesto druhej menovanej rockeri zo skupiny Rain.

Za mikrofónom kapely Hot Stuff som objavil speváčku Aničku Repkovú. Dovtedy som ju vídal skôr v skupine Zmena mena. Pohybovala sa však rovnako vlnivo, rovnako dobre spievala a mala podobný medzipiesňový prejav. Aničku sprevádzalo päť dievčat v zložení bicie, basgitara, sólová gitara, doprovodná gitara a kláves. S príslušnými vokálmi. Hoci drvivá väčšina hudobníčok zahájila prácu na nástroji relatívne nedávno, boli zohraté a rytmicky zdravé. Dôkazom toho, že sú v ranom štádiu, boli určité prešľapy a následné ospravedlňujúce úsmevy.

Rain vybehol na pódium s o stupeň drsnejším rockom aj drivom a na tejto úrovni ostali až do konca večera. Vkusne striedali vlastné skladby s rockovými klasikami a napriek miernemu úbytku poslucháčov udržali atmosféru, dokonca pri zadnom bare vyprovokovali skupinu mladistvých delikventov k pohopsávaniu v kruhu.

Večer bol teplý a neústupný. Kapelu zastavil, ľudí rozprášil alebo priklincoval k stolom nadobro. Mne nechal vnútri teplo a pokoj.

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 22. 8. 2005 09:22 – Trvalý odkazKomentáre (0)

Ibrahim Ferrer neskoncil!

Pred chvilou som sa od zuzky dozvedel, ze kubansky spevak Ibrahim Ferrer, ktory pred par mesiacmi roztancoval seba aj celu Bratislavu, to uz ma za sebou. Cest jeho pamiatke! Neprestanem mat rad tvoj spev, Ibrahim. Jasne, ani si asi netusil, ze existujem, ale na tom teraz nezalezi. Raz si dame tam hore cigaro, tomu ver.

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymišo – 7. 8. 2005 21:11 – Trvalý odkazKomentáre (0)

Phil Shoenfelt and Southern Cross /CZ/ + Wissmut /DE/

17.5.2005 PROPELER alias PROPIK KONCERT

http://www.geocities.com/philshoenfelt/band.html

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymário – 11. 5. 2005 23:21 – Trvalý odkazKomentáre (0)

Zuzana Mojžišová World Music Tour

22. apríl – Metro club Šaľa

23. apríl – Moravany nad Váhom

24. apríl – World club Zvolen

25. apríl – Boomerang club Ostrava

27. apríl – Stará pekáreň Brno

28. apríl – KC Zahrada Praha

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymišo – 22. 4. 2005 18:13 – Trvalý odkazKomentáre (0)

Big Brother and the Holding Company

Koncert kapely, ktorá sprevádzala Janis Joplin. S 3 pôvodnými členmi. Na programe budú najväčšie hity ako Down on Me, Ball and Chain, Piece of My Heart. Ak si to vytlieskate, možno pridajú aj prvý singel Janis Joplin Coo Coo (ak sa nemýlim :-) ). Úplná hrkútavá nádhera.

22. apríla o 20.00 hod.

Klub Babylon (YMCA Bratislava – roh Šancovej a Karpatskej ulice)

Zaradené do skupiny: Hudba a koncertymišo – 19. 4. 2005 15:57 – Trvalý odkazKomentáre (1)
%bx_day_end%
Archív Literaturistu

Vyhľadávanie

Google
 
Web www.literatlik.sk

Odporúčame







Navigácia

Literatúra a knihy
Hudba a koncerty
Kultúra a akcie
Pele-mele
Literatlík/Literaturista
Archív
RSS kanál
Posledné komentáre

Vtip dňa

Zo zahraničia

Literaturista - pravidenne aktualizovaný sprievodca na potulky literatúrou a umením.
Literatlík, Literaturista, Debatlík
Copyright © 2004 www.literatlik.sk.
Powered by Bloxxy.