Hudba a koncerty
Guitar Fest 2006
V piatok 9. júna sa v Bratislavskom PKO začal nultý ročník akcie nazvanej Guitar Fest. Názov našepkáva, že hlavným hrdinom tohto podujatia bola gitara a veci, ktoré s ňou súvisia, t.j. hra na gitaru, výuka hry na gitaru, výroba gitár či rôzne technické doplnky. A tak aj bolo. Od obrázku na vstupných dverách až po obrázok na výstupných dverách bolo ovzdušie naplnené strunami, hmatníkmi, trsátkami či pedálovými efektmi.
Program festivalu bol rozdelený na dva dni. Piatkový večer začal exhibíciou rozličných domácich aj zahraničných odborníkov, v sobotu predpoludním prebiehali workshopy a v sobotu večer odznel rozlúčkový koncert.
Podarilo sa mi prísť iba v piatok, aj to až okolo ôsmej, čiže o výkon prvých večerných interpretov som sa pripravil. Spomeniem teda aspoň ich mená, boli to Marián Fero & Trio Project a Jimi Cimbala (myslím, že jeho súčasný projekt je Metropolis).
Vo chvíli, keď som prichádzal na miesto činu, vo veľkej sále PKO bolo relatívne ticho. Niekto práve skončil a niekto sa začal chystať, čiže som mal dosť času, aby som sa poobzeral okolo. Vstupenky sa predávali až priamo pred vstupom do sály a bolo možné si zakúpiť festivalovú vstupenku alebo vstupenky na jednotlivé dni. Vedľa pultu so vstupenkami boli k dispozícii aktuálne cédéčka, za bočnými dverami stál stánok s pivom a s pečenými dobrotami.
Do sály som sa vrátil, až keď sa ozval lákavý zvuk boostrovaných elektrických gitár a rockových bicích. Na pódiu stála česká kapela Pumpa a práve sa rozohrievala na kovbojsko-motorkárskej piesni. Za mikrofónom gestikuloval postarší pán so striebornými vlasmi prikrytý klobúkom, na svoj vek sa prekvapivo živo pohyboval a výborne spieval. Okolo neho pobehoval energický gitarista uvedený na programovom letáku pod menom Pavel Marcel. Táto skupina predviedla kvalitný hard-rock s chytľavými melódiami aj textami a s veľmi živou pódiovou šou, usadených usedených divákov sa im však až na lokálne výnimky k spolupráci prehovoriť nepodarilo. Mimochodom, divákov bolo poredšie.
Ďalším zoskupením bol český gitarista prvej veľkosti Michal Pavlíček. Prišiel obklopený presným a nenápadným basgitaristom a mladučkým, ale zato technicky velice zdatným bubeníkom. Odohrali príjemné dynamické a napriek tomu vo všetkých smeroch vyrovnané vystúpenie prekladané dobre naaranžovanými sólami jednotlivých členov a nenásilnými príhovormi pána šéfa. Povedal by som, že vrchol večera.
Dosť kontrastne pôsobilo rockové, ba miestami až metalové trio Pala Chodelku pod názvom Liquid Boogie Roll. Jednu časť nepríjemného dojmu vyvolal neprehľadný zvuk, v ktorom sa basgitaru podarilo objaviť až v druhej polovici bloku, druhá časť bola samotná hudba a jej podanie. Na mňa páni rockeri aj skladby ako také pôsobili dosť strnulo, hoci technická nevyspelosť sa im samozrejme vytknúť nedá. Možno trošku hravosti…
Noc pokročila. Ľudia poodchádzali za nočnými spojmi alebo len tak do ulíc, do sály sa vkradla ospalosť. Zhruba v tomto momente ohlásil moderátor a organizátor celej akcie Peter Luha vystúpenie jeho projektu s názvom Astro Songs Orchestra. Pôvodne som sa obával, že toto komorné kvarteto hrajúce posediačky neutiahne úlohu záverečného účinkujúceho, ale nakoniec sa mi práve zazdalo, že vysoko nasadená energetická krivka sa práve týmto číslom nenápadne zniesla dolu a rozlúčila sa so zvyškom poslucháčov. Peťov orchester má v repertoári známe aj menej známe gitarové aj negitarové skladby prerobené pre aktuálne obsadenie telesa, t.j. gitara, basgitara, mandolína a perkusie. Peter Luha je vynikajúci gitarista, víťaz jedného z ročníkov pražskej Gitariády, ale mal som dojem, že sa pokúsil prezentovať skladby, ktoré ešte nie sú zažité. Bolo počuť nedotiahnuté rozklady aj behy, nejaká skladba sa tuším ani nedohrala, hoci celkom pekne začala. Až na tieto povedzme že drobnosti sa ich hudba počúvala príjemne a bolo zrejmé, že sa prítomným fanúšikom výkony mladých muzikantov páčia.
Takže toľko z mojej strany. K večernému programu druhého dňa azda žeby pár slov? Poľského gitaristu Adama Fularu sme v prestávkach sledovali na veľkoplošnej obrazovke a zahliadol som tam aj členov progresívnej rockovej kapely Persona Grata a Vadima Bušovského z kapely Dorian Grey. Predpokladám, že druhý a záverečný večer bol rovnako nabitý hudobnými zážitkami ako úvodný a prvý a dúfam, že sa festivalu podarí prežiť aspoň do budúceho prvého ročníka.