InHEVIew # Pohľad na a do Daniela Heviera

Narodil sa 6. decembra 1955 v Bratislave v učiteľskej rodine. Na základnú školu a gymnázium chodil v Prievidzi. Po maturite v roku 1974 študoval estetickú výchovu a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Už počas štúdia začal pracovať ako redaktor literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1982 - 1989 bol profesionálnym spisovateľom v slobodnom povolaní. Potom sa stal šéfredaktorom vydavateľstva Mladé letá. Od roku 1992 vedie vlastné vydavateľstvo - Hevi. Jeho publikačná činnosť je taká rozsiahla, že je zbytočné dávať sem akékoľvek zoznamy. Pán Daniel Hevier.

V úvodnej sade otázok opomeniem množstvo vašich ďalších aktivít a budem sa tváriť, že ste básnik, nič viac a nič menej. Čo (alebo kto) z vás urobilo básnika?

Básnikom sa človek stáva kombináciou svojej drzosti i plachosti, exhibicionizmu i túžbe po anonymite, vzbury i pokory... Najprv si poviete: budem básnikom a potom čakáte, z ktorej strany vám ozvena donesie potvrdenie týchto slov od iných. Väčšinou sa načakáme.

Poézii ste venovali veľkú časť svojho života. Čo by ste o nej povedali, keby vás nejaký dotieravý novinár nútil opísať ju ako životnú partnerku?

Hoci som presvedčený a uvedomelý monogamista, pretože viem, že "jedna žena je viac ako všetky ženy", cítil by som sa perverzne, keby som celý život písal iba básne. Básne sa nepíšu, básne sa iba sem-tam napíšu. Medzitým sú dlhé obdobia stroskotávaní, hoci nie je isté, či práve napísanie básne nie je to najväčšie stroskotanie.

Istý fiktívny básnik raz prehlásil, že aby ľudia jeho veršom verili, musí sa stať Bohom. Pokladáte sám seba za Boha? Čo máte s Bohom spoločné a na čo mu siahnuť nedovolíte?

Fiktívny básnik, ako všetci fiktívni básnici, má absolútnu pravdu. Lenže Boh nie je fikcia. Pokladám sa za súčasť Boha, pravda, primeranú svojmu ničotnému rozmeru a významu. S Bohom máme spoločnú vzájomnú vieru v seba. On verí vo mňa a ja v Neho. Na počiatku bolo Slovo a u mňa je tiež slovo počiatkom mojich počiatkov. A najmä koncov.

Skúsme teraz pre zmenu prejsť na menej abstraktné témy. Už som vás viackrát videl obklopeného húfom detí či mladých ľudí. Čím ich priťahujete resp. čím priťahujú oni vás?

Taká banálna maličkosť: ja som - na rozdiel od nich - už bol dieťaťom, malým, väčším, takže viem, čo to znamená. Neviem, či ich priťahujem ja, ale nejako špeciálne ich nevyhľadávam. Občas sa ocitneme vo svojej blízkosti a vtedy sa usilujem, aby som si spomenul na seba v ich stave.

Vediete vlastné vydavateľstvo. Živí ono vás alebo vy jeho? Spomeniete niektoré z titulov, ktoré sa objavili pod jeho hlavičkou?

Ja ho živím materiálne, ono mňa metafyzicky. Tých titulov je vyše stovka, z našich bestsellerových autorov môžem spomenúť Júliusa Satinského alias Uja Klobásu, Borisa Filana, Daniela Heviera, Hermanna Hesseho. Andreja Belého, Antoina de Saint-Exupéryho... Vydali sme aj niekoľko mladých slovenských básnikov, naposledy Hoffmanovú, Ivana, Tomkovú a Galambošovú.

Celkom nedávno som si prečítal jednu vašu hudobnú recenziu (CD Peter Jankú - 3306 sekúnd). Aký máte vzťah k hudbe a ako u vás Hevier súvisí s literatúrou?

To nebola recenzia, to bolo priateľské odporúčanie. Od detstva hrám, skladám, spievam, účinkoval som v kapelách a bohdá, že ešte budem. Hudbou sa zapodievam aj profesionálne, študujem dejiny, teóriu, teraz robím knihu rozhovorov so slovenskými vážnymi sklHevierdateľmi. Mojím snom je napísať libreto k súčasnej opere. Počúvam každý deň tony hudby, avantgardu, experimentálnu hudbu, psychedéliu. Nenávidím rap a techno, ale to nie je hudba.

Niektorí umelci sa domnievajú, že ich úloha končí v bode, keď dokončia svoje dielo. Ako je to u vás? Výdatne predaju svojich diel pomáhate alebo to nechávate na druhých?

Ja idem v tomto ešte ďalej - alebo bližšie? Mne väčšinou stačí, že nejaké dielo načrtnem, premyslím, napíšem v hlave... Už ho nemusím reálne dokončiť. Takto mám za sebou desiatky kníh, ktoré som nikdy nenapísal. Tým knihám, ktoré akousi náhodou vyšli aj knižne, nijako nepomáham. Práve naopak: nechávam ich napospas súčasnosti i večnosti. Nezjavujem sa v televíziách, bridia sa mi všetky tie trápnosti okolo uvádzania knižiek, odmietam rozhovory do novín... Najradšej by som svoju knižku v náklade 10 kusov porozkladal po lavičkách nášho útulného mesta a čakal, kto si ju všimne.

Keby vás niekto pod hrozbou spopolnenia všetkých vašich kníh nahnal do politiky, ktorú pozíciu by ste zaujali a čo by ste podnikli? Máte na to povedzme polovicu volebného obdobia.

Nie som taký márnivý, aby som vyžadoval existenciu svojich knižiek. Do politiky ma teda takto nikto nedostane. Ani nijako inak. Ale keby - hypoteticky a fiktívne - tak by som sa stal ministrom kultúry. Za niekoľko mesiacov by som ministerstvo kultúry zlikvidoval.

Pôsobíte dojmom mierumilovného rodinne založeného človeka. Je to preto, že ste sa vybúrili v mladosti alebo ste taký odjakživa? Alebo je to nebodaj len zdanie?

Je to, ako všetko v literatúre, iba zdanie. A nie?

Spýtam sa ešte na náučný traktát, ktorý chystáte. Mám na mysli knihu Kreatívne písanie. Do tohto projektu je zapojených veľa ľudí a predpokladám, že mnohí jej zverejnenie dychtivo očakávajú. V akom štádiu sa nachádza?

Práveže do tohto projektu nie je zapojený nikto, iba ja. Preto to mešká. Bude to 400-stranový manuál. Všetko už mám premyslené, nahodené, zozbierané, teraz nastáva fáza otročiny - stranu po strane, heslo po hesle to písať, prepisovať, redigovať, tlačiť.

Prezradíte, na čom práve pracujete a čo pripravujete do budúcnosti?

Už niekoľko mesiacov píšem román, ktorý bude mať 444 strán. Ešte z neho nemám napísaný ani riadok.

Posledná otázka sa týka nášho časopisu. Aký je váš názor na elektronickú tlač?

Som internetový človek. Pre mňa je internet každodenným chlebom. Mám svoju stránku, www.hevi.sk. Týmto ďakujem za reklamu. Na oplátku spomeniem u seba ja vás. Myslím si, že internet poskytuje nekonečné možnosti. Všetkému a čomukoľvek. V porovnaní s hudbou, výtvarnom a inými kultúrnymi fenoménmi ho však literatúra ešte nedokázala celkom využiť. Raz by som chcel napísať tenkú, ale výdatnú knižku Internetúra - literatúra na internete. Už ju mám premyslenú, uloženú v hlave, už ju iba dať na papier. Alebo na internet?

Rozhovorom sprevádzal a ďakuje Mário Polónyi.